Akcie OKST VU 2015

Aktualizácia 7. júla 2017 • kstvuherce@gmail.com

6. 6. 2015 - Uhrovec

Uhrovecký guláš


Pokračovaním  v  sérii  "dobíjania"  Slovenských  hradov,  bol   06. júna  autobusový  výlet  do  Uhrovca,  rodiska  národovca  Ľudovíta  Štúra  a  potom  "pešibusom"  rovno  na  Uhrovecký  hrad.  Taký  bol  plán  členov  KST  z  Veľkých Uheriec,  ktorý  všetci  účastníci  výletu  do  bodky  splnili.

Tento  krát  nebolo  treba  skoro  vstávať,  veď  Uhrovec  je  len  neďaleko. O   deviatej  hodine  sme  zabúchali  na  bránu  rodného  domu  "vynálezcu"  spisovnej  Slovenčiny,  aby  sme  si  návštevou  uctili  200.  výročie  jeho narodenia  a  dozvedeli  sa  o  ňom  niečo  nové.  Rovno  oproti,  cez  ulicu  si  obec  Uhrovec  zriadila  dedinské  múzeum  a  tak  sme  zavítali  i  sem.  Pri  jeho  prehliadke   nás  nevdojak  napadlo,  že  prečo  i  Veľké  Uherce  takéto  múzeum nemajú ?!  Určite  by  bolo  čo  vystavovať  a  ukazovať  návštevníkom  a  turistom.   

Autobus  nás  potom  prepravil  do  Uhrovského  Podhradia  a  odtiaľ  sme  sa  po  zelenej  tur. značke  podujali  "dobiť"  Uhrovecký  hrad.  Asi  po  jednej  hodine  boja  s  teplom  a  potením  sa,  sme  stáli  pod  jeho  hradbami. Na  improvizovanom  padacom  moste  nás  privítala  na  prekvapenie  najskôr  naša  dávna  kamarátka  Alenka  Borszéková  a  potom  jeho  výsosť  pán  kastelán  Pavol  Paulis.  Predstavil  nám  samotný  hrad  a  pozval  na  "Uhrovecký  guľáš", ktorý  sám  na  našu  počesť  uvaril.  A  porozprával  aj  povesť  o  hrade,  aby  nám  dobre  v  hradnej  jedálni  chutilo.  Po  dôkladnej  prehliadke  hradu   a  odpočinku  sme  sa  vydali  na  takmer  dvojhodinovú  túru  na  Jankov  vŕšok  a  cestou  sa kochali  nádhernými  výhľadmi  do  krajiny.  V  staručkom  hoteli  Partizán  nám  dobre  padlo  od  smädu  studené  pivo  a  na  osvieženie  poprezeranie  si automobilových  veteránov,  ktorí  tu  mali  práve  dojazd.  Na  záver  sme  sa pozdravili   s  bielou  mohylou  Jankovho  vŕšku,  čím  sme  vzdali  hold  padlým  partizánom  a  usadení  v  klimatizovanom  autobuse  sme  si  to  nasmerovali  rovno  domov,  popolievať  vyprahnuté  záhradky.

Naše  Slovensko  je  naozaj  krásne  a  stále  je  čo  obdivovať!


a

 

Paľo Toma