Akcie OKST VU 2016

15. - 18. 9. 2016 - Krkonoše

Zájazd do Krkonôš (15. - 18. september)

Už v stredu 14.septembra pred polnocou sme vyrazili autobusom z Uheriec, pretože nás čakala približne 7 hodinová cesta. Keďže sme išli v noci a mali sme "nášho" skvelého šoféra, cesta nám ubehla rýchlo. Po ubytovaní sa na hoteli Horní pramen sme našu túru začali od horského hotela Špindlerova bouda, kam nás vyviezli taxíky. Odtiaľ sme pokračovali pešo cestou po červenej, kde sme si spravili prestávku pri obrích Poledních kamenech, kde v diaľke sme už mohli vidieť cieľ našej dnešnej cesty- Snežku (1603mnm). Keďže nám počasie prialo, a my sme si okrem nádherných výhľadov na poľskú a českú stranu, či ľadovcové jazierka Maly Staw a Wielki Staw, mohli vychutnať aj posledné letné slnečné lúče. Po menšej prestávke v Obriom sedle nás už čakal samotný výstup na Snežku, kde sme mali na výber dve cesty: vpravo strmšia, alebo vľavo po asfaltke dlhšia s menším stúpaním. Zrejme vďaka peknému počasiu bolo na vrchole okrem nás aj veľa ďalších turistov, a my sme sa pridali k nim a podarilo sa nám vystúpiť na najvyššiu horu Čiech, kadiaľ prechádza aj česko-poľská hranica. Rovnako sa tu nachádza aj poľská chata s meteorologickou stanicou či rotundová kaplnka sv. Vavrinca. Zo Snežky sme zostúpili opäť do Obrieho sedla a odtiaľ cez úpske rašelinisko na Luční boudu, kde sa nachádza najvyššie položený pivovar v strednej Európe. Tu niektorí z nás ochutnali aj pivo Paroháč. Po oddychu sme pokračovali ku Krakonošovej výhliadke a klesaním cestou do Špindlerovho mlyna k nášmu ubytovaniu, kde nás už pomaly čakala večera, na ktorú sme sa tešili. Po náročnej predošlej noci, a celodennej túre, dnešný večer skončil celkom skoro, pretože sme potrebovali načerpať sily do ďalšieho dňa.
V piatok po raňajkách sme sa rovnako ako včera presunuli na Špindlerovku, no tentokrát opačným smerom. Počasie najskôr vyzeralo, že nám nebude priať, ale akonáhle zmizla hmla, opäť sme mali pred sebou slnečný deň. Prešli sme okolo bývalej Petrovej boudy, a ďalej popri Dívčích a Mužských kameňoch s nádhernými výhľadmi. Ďalej naša cesta smerovala k tzv. Snežným jamám s chodníkom popri hlbokých priepastiach s vyhliadkovými plošinami. A obdivovať bolo naozaj čo, pretože okrem priepastí po ľadovcoch ostali na dne aj malé jazierka. Po oddychu sme sa opäť vydali ďalej popri skalnatom vrchu Violík k prameňu Labe a Labskej boude. Naša cesta ďalej smerovala k najvyššiemu vodopádu v Česku- Pančavskému. Tu niektorí z nás pokračovali ďalej peši do Špindlerovho mlyna, alebo sa rozhodli pre jednoduchšiu trasu na Medvedín a lanovkou dole. Po príchode na chatu a večeri sme si posedeli, niektorí pri pivku,zaspievali, zabavili sa pri harmonike a užili si zvyšok večera.
V sobotu nás nečakali najpozitívnejšie správy, čo sa počasia týkalo, no my sme sa nenechali odradiť a sobotnú trasu sme začali v Rokytnici nad Jizernou a pokračovali sme s kaskádovitému Huťskému vodopádu. Po neustálom stúpaní sme prišli k horskej chate Dvoračky, kde sme si spravili prestávku a posilnili sa. Ďalej naše kroky viedli popod Lysú horu na rázcestie, kde raňajkuje Krakonoš- Krakonošova snídane. Počasie nám po celý deň prialo, dokonca sem tam vykukli aj slnečné lúče. Cestou pozdĺž riečky Mumlavy sme prišli k Mumlavským vodopádom, ktoré boli naozaj krásne. Odtiaľ nám už zostávalo len dôjsť k parkovisku, kde nás čakal autobus a načasovanie bolo naozaj presné, pretože v tej chvíli sa spustil dážď. Krakonoš nám zrejme zariadil počasie. :) Cestou k ubytovaniu sme chceli ešte ochutnať tradičné české pivo a tak sme sa zastavili v Pivovarskej bašte, odkiaľ sme odchádzali sklamaní a nahnevaní kvôli obsluhe. Ale nakoniec sme to hodili za hlavu a nenechali sme si pokaziť posledný večer, a opäť sme si po skvelej večeri posedeli a zaspievali pri harmonike.
Do nedeľného rána sme sa zobudili s hmlou a dažďom. Po raňajkách sme sa rozlúčili s milou recepčnou, personálom a Krakonošovým kráľovstvom, a vydali sme sa na cestu domov. Namiesto plánovanej výhliadky sme sa kvôli počasiu rozhodli navštíviť historické mestečko Litomyšl, kde sme mohli obdivovať farebné domčeky na námestí, renesančný zámok alebo ďalšie pamiatky, ktoré Litomyšl ponúka. Potom naša cesta pokračovala smerom  domov na Slovensko. Po ceste nás čakali ešte menšie prestávky, ale vo večerných hodinách sme v poriadku dorazili domov. Po úspešnom zájazde, plný zážitkov a spomienok, sme sa museli vrátiť do reality.

(Zitka Radosová)