Akcie OKST VU 2017

Aktualizácia 6. júla 2017 • kstvuherce@gmail.com

24. 6. 2017 - Kráľova Hoľa - Heľpa

Content on this page requires a newer version of Adobe Flash Player.

Get Adobe Flash player

Kráľova hoľa, opradená mnohými povesťami, ospevovaná v piesňach a básňach, milovaná ľuďmi, ktorí pod ňou žijú. Skrýva pod sebou pramene najväčších slovenských riek – Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Jej vrchol umožňuje rozsiahly výhľad na veľkú časť Slovenska a od roku 1960 sa na ňom vypína televízny vysielač, ktorý sa stal jej symbolom.
A tento vrchol mali v pláne  zdolať aj turisti z nášho turistického oddielu. Akoby však vybraná trasa s prevýšením viac ako 1000 m a horúce počasie vyvolali v mnohých z nás rešpekt a keď to už vyzeralo, že vyššia sila zvíťazila nad odhodlanosťou veľkouhereckých turistov a mnohých od návštevy Horehronia odradila, našlo sa sedem odvážlivcov, ktorí sa spoločnými silami rozhodli Kráľovu hoľu pokoriť.
A tak sme sa „siedmi statoční“ ráno stretli v Telgárte a po zelenej značke vydali na viac ako 3 hodinový výstup na 1946 metrov vysokú dominantu východnej časti Nízkych Tatier. Trasa výstupu začínala pri telgártskom kostolíku a postupne prechádzala do chodníka horou, ktorá okrem príjemného tieňa poskytla aj pohľad na prvé dubáky.
Po stúpaní horským chodníkom sa naša skupina postupne dostala do polovice cesty na Kráľovu skalu, odkiaľ sa nám naskytli krásne výhľady na horehronské dedinky, meandre Hrona, kopce Muránskej planiny a najmä na majestátnu Kráľovu hoľu. Na skalnom úpätí nás okrem množstva rozkvitnutých kvetov privítala aj domáca obyvateľka - vretenica. Po miernej podpore potrebnej energie sme z Kráľovej skaly pokračovali k najťažšiemu úseku našej trasy – výstupu na vrchol Kráľovej hole. Na asfaltovej ceste, ktorá po vrstevnici lemovala kopec k vysielaču, sme postupne stretli niekoľko horských cyklistov. Po takmer hodinovom strmom výstupe, pod lúčmi obedného slnka, sme úspešne dorazili pod vysielač na Kráľovej holi, kde nás osviežil tatranský vietor. Odmenou nám boli pohľady na majestátne Vysoké Tatry, hrebeň Nízkych Tatier, Poľanu, Veporské vrchy a Muránsku planinu.
Pre zostup z Kráľovej hole naspäť do Telgártu sme zvolili červenú značku, ktorá mala byť miernejšou, avšak dlhšou trasou. Cesta viedla cez hustý porast popri horskej riečke a naším sprievodcom boli počas dvojhodinovej cesty do centra Telgártu stožiare elektrického vedenia, ktoré nám ukazovali cestu namiesto chýbajúceho značenia. Z výšky sme mohli vidieť aj železničnú trať tzv. Telgártsku slučku, ktorá svojimi sklonmi a unikátnym tvarom trati umožňuje nabratie potrebnej výšky pre prechod sedlom Besnik.
Po príchode do Telgártu sa časť našej skupiny vybrala k prameňu rieky Hron, ktorý sa nachádza kúsok za Telgártom. A na prameni nás privítal tento veršík:  
„Na Telgárte pramení Hron, to moje pocity plávajú v ňom,
že si mi zo všetkých najviac treba, že si mi zo všetkých len ty treba.
Na Telgárte pramení Hron, tie najkrajšie baby chodia pri ňom.
A keď sa usmejú, tak dobre je mi a Hron si pláva medzi brehmi“. 
Záver našej návštevy na Horehroní patril obci Heľpa a „Horehronským dňom spevu a tanca 2017“, ktoré sa tu konali celý víkend. V piesni sa spieva, „tota Heľpa to je pekné mesto“, nás očarila najmä milými obyvateľmi, ktorí sa radi prihovoria každému cudzincovi, ako aj slávnostnou atmosférou folklórneho festivalu, ktorou žije celá obec. Na námestí sa konal jarmok, prehliadka tradičných starých remesiel a vôkol rozvoniavali typické jedlá starých materí. Ulice boli plné mladých aj starých v bohato vyšívaných horehronských krojoch, okná a domy boli vyzdobené folklórnymi prvkami.  Hlavným dejiskom folklórnych slávností bol miestny amfiteáter, na doskách ktorého v sobotu vystúpili aj folklórny súbor Fialka a Jánošík z Partizánskeho.
Večerné posedenie v heľpianskom amfiteátri a kultúrny program boli po zdolaní Kráľovej hole príjemným ukončením nášho pobytu na Horehroní. Tým, ktorých odradil náročnejší turistický výstup v slnečnom počasí, alebo im nevyhovoval plánovaný náhradný program, môžem návštevu Horehronia iba odporučiť. Vzhľadom na  rozmanitosť prírodných krás a bohaté tradície je to jedno z najmalebnejších častí Slovenska, ktoré ponúka množstvo zaujímavosti vytvorených prírodou,  akými sú napr. Bystrianska jaskyňa, Dobročský prales, Jaskyňa mŕtvych netopierov, ale aj rôzne zaujímavé stavby - Čiernohronská železnica, kniežací park a pamätník Ferdinanda Coburga v Pohorelskej Maši, tajch Hrončok, Chmarošský viadukt v Telgárte a viaceré tunely.
A ako by povedali Horehronci: „Kto to nezná, nak tam ide“.

Text: Katarína

a

a

a

a

a

a

a

a

a

a

Foto : Vlasta Svrčková

_____________________________________________

pozvanka

Program v Heľpe