Akcie OKST VU 2018

Aktualizácia 28. októbra 2018 • kstvuherce@gmail.com

13. 9. - 16. 9. 2018 - Šumava

t

13.- 16. 9. 2018  Národný park Šumava

Štvrtok 13. 9. 2018 sa ešte ani deň nestihol rozbehnúť a už cestovania chtiví uhereckí  turisti v počte 49 osôb (z toho 2 deti) vyrážali autobusom  o 1. 00 hod. na ďalekú cestu.  Tohto roku sa cieľom nášho 4-denného zájazdu stala Šumava v Českej republike. Po asi 8 hodinovej jazde sme dorazili ku vodnej nádrži Lipno, ktorá je súčasťou Vltavskej kaskády. V dížke 42 km sa jej vodná plocha tiahne územím Národného parku Šumava .

t

Na brehu Lipna sme ako prvú zaujímavosť navštívili Stezku korunami stromů. Je to 675 metrov  dlhý drevený  chodník  na vrchu Kramolín pri obci Lipno nad Vltavou. Drevená lávka postupne stúpa medzi korunami zmiešaného  lesa do výšky cca 25 metrov ku  vyhliadkovej veži, ktorá dosahuje výšku 40 m. Odvážlivci sa z veže môžu spustiť 52 metrov  dlhým suchým tobogánom. Počasie nám prialo, bolo slnečno a o veselú náladu  pri stúpaní  hore ku „Stezce „ sa nám  postarali krásne hríby, ktoré sa okolo hojne vyskytovali. Tak si aj vášniví hubári prišli na svoje. Tí nebojácni si ešte ponatriasali kosti počas spúšťania sa dolu tobogánom.  

t

Popoludní  nás autobus previezol smerom ku národnej prírodnej rezervácBoubínský prales, ktorý bol chráneným územím vyhlásený ešte v roku 1858. Z parkoviska už pod zamračenou oblohou sme pokračovali popri  Informačnom stredisku Idina píla pešo  ku Boubínskemu jazierku a potom popri oplotení jadra Boubínskeho pralesa, ktoré je pre verejnosť neprístupné. Nachádzajú sa v ňom smreky staré až 400 rokov. Plot skončil a ďalej stúpame kamenistým lesným chodníkom už upravenými lesmi asi 1 a pol hodiny až na vrchol kopca  Boubín (1362 m.n.m.). Prekvapením pre nás je  drevená 21 m vysoká vyhliadková veža. Počas zostupu  do Kubovej Hute sa rozpršalo, a tak sme boli radi, keď už sme sedeli v suchu v autobuse. Šikovnejší si stihli aj posedieť v miestnom pohostinstve.
A na koniec dlhého dňa sme sa navečerali a ubytovali v penzióne Alma v Novej Peci.

t

Druhý deň výletu náš program narušilo počasie. Podľa predpovedí malo celý deň pršať a ukázalo sa, že tentoraz sa nemýlili. Namiesto túry sme sa vydali za poznávaním histórie do Českého  Krumlova. Jeho mestská pamiatková rezervácia sa od roku 1992 nachádza na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. A bolo čo poznávať a obdivovať! Tunajší Zámok  je po Pražskom hrade najrozsiahlejší zámocký areál v Česku.  Zámocká záhrada vo francúzskom štýle má rozlohu 10 ha a je v nej aj barokové divadlo v otvorenej krajine s otáčavým hľadiskom. Historické mesto má pôvodný systém ulíc a veľký počet zachovaných mestských domov najmä v gotickomrenesančnom štýle. Centrom mesta sa kľukatí rieka Vltava. Toto nádherné mesto ponúka  toľko zaujímavostí, že nie je možné spoznať  všetky za jedeň deň.  Snáď sa sem ešte niekedy  vrátime...
Po návrate do Novej Pece a po dobrej večeri sa rozprúdila v lokále penziónu spevavá nálada. Aktívne ju podporoval jediný prítomný hudobný nástroj ozembuch, a  tak jeho pán Jožko Toma  nemohol veľmi oddychovať.

t

Tretí deň v sobotu 15. 9. 2018 nás čakala cca 23 km túra, tak sme už ráno pred 7. hodinou stáli na miestnej železničnej stanici. Odviezli sme sa vlakom do stanice Nové Údolí (cca 850 m.n.m.) na česko-nemeckej hranici. V tejto bývalej osade sa nachádza v historickom železničnom vagóne minimúzeum šumavských lokáliek. Videli sme aj strážnu vežu a plot z ostnatých drôtov z čias železnej opony, keď turistikovať v týchto nádherných končinách bolo nemožné. Naše putovanie po vlastných nohách začalo po asfaltovej cestičke hustými lesmi, ktoré nám cestou ponúkali spestrenie v podobe krásnych hríbov. Počasie nebolo ku nám moc prívetivé, bolo zatiahnuté a mrholilo, raz viac, raz menej. Asi po 2 hodinách sme sa dostali na hraničný hrebeň, stromov ubudlo, ale zato pribudli bohaté porasty plné chutných čučoriedok. Trochu sme si oddýchli a zajedli v prívetívej nemeckej horskej chate Berghasthof Dreisessel. V hmlistom počasí sme odtiaľ pokračovali po hrebeni smerom na vrch Trojmezná (1364 m.n.m.). Na tomto úseku sme videli, ako príroda nanovo dokáže obnoviť porasty stromov  po kalamite spôsobenej vetrami a lykožrútmi. Vyschnuté pahýle bývalých statných smrekov pôsobili dosť tiesnivo, ale pod nimi sa vytvárala už nova zeleň- kríčky obsypané  čučoriedkami, brusnicami a spomedzi nich často rástli nové mladé stromčeky.  Pekné pohľady nám  poskytovali aj originálne skalné útvary s rozpadajúcimi sa žulovými blokmi, ktoré sa na hrebeni občas objavili.  Hmla ustúpila a prišli sme ku horskému sedlu Trojmezí (1325 m.n.m.), kde sa stretávajú hranice 3 štátov: Česka, Nemecka a Rakúska, čoho symbolom je tu postavený trojboký žulový stĺp so štátnymi znakmi a názvami týchto krajín. Zo sedla po hrebeni asi po pol hodine sme dorazili ku kopcu Plechý (1378 m.n.m.), ktorý je najvyšším vrcholom českej aj rakúskej časti Šumavy. Potom sme zostupovali prudko dolu ku Plešnému jazeru popri  Stifterovom  pamätníku po tzv. zážitkovej trase. Táto na náučných tabuliach a aj naživo oboznamuje turistov s cyklami života horského pralesa. Plešné jezero (1090 m.n.m.) sa nachádza v kotle bývalého ľadovca a má morénovú hrádzu  vysokú 30 – 40 m. Voda z jazera slúžila aj na napájanie Schwarzenberského plavebného kanála. Dômyselný umelý kanál bol vybudovaný  koncom 18. storočia a slúžil na splavovanie vyťaženého šumavského dreva do  Dunaja a po ňom až do Viedne. Kanál napriek tomu, že sa už nepoužíva, je zachovaný dodnes. Už za pekného počasia trasa nášho výletu pokračovala od Plešného jazera najprv po kamenistom chodníku ku bufetu na Říjišti a odtiaľ ešte asi 6 km po asfaltovej ceste ku nášmu penziónu do Novej Pece. Dnešná  túra trvala cca 7 až 9 hodín podľa kondície jednotlivcov a  iných okolností. O 19. hodine nás čakala večera, po nej nejaké pivká alebo iné pitie, družné priateľské debaty.... a  ešte sa podaktorí stihli aj pobaliť na ranný odchod.

t

Štvrtý deň v nedeľu 16. 9. 2018 sme po raňajkách naložili do autobusu batožinu a aj pár krabíc s hubárskymi  suvenírmi a vybrali sme sa na spiatočnú cestu.  Šumava sa s nami lúčila nádherným počasím, s inverznými hmlami v údoliach a modrou bezoblačnou oblohou. Mnohí z nás   by tam ešte aspoň pár dní s radosťou zostali. Po 2 a pol hodine cestovania autobusom sme mali 2 hodinovú prestávku v kraji Vysočina v malebnom  mestečku Telč. Jeho unikátne zachované historické centrum je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.  Obdivovali sme priestranné námestie s bohato vyzdobenými domami, z ktorých každý má svojský  štít a arkády, obzerali  sme zámok, kostoly, dva rybníky priamo v meste, malé obchodíky, kaviarničky, reštaurácie... No a potom už boli cestou  iba malé povinné prestávky a podvečer sme sa vrátili domov.
Dáši Kavorovej a jej pomocníkom patrí naša veľká vďaka za výbornú organizáciu tohto zájazdu. Program bol veľmi pestrý a bohatý, spoznávali sme juhočeskú históriu, kultúru, technické pamiatky, krásne prírodné zákutia... Na turistických trasách sme mali navyše ešte bohatú ponuku lesných plodov. Aj pivkári si prišli na svoje. A tá trocha dažďa nám neublížila.

Zapísala: Zuzana Sentkerestiová

c

c

c

c

c

c