Akcie OKST VU 2024
13.-14. júla 2024 - Hrebeňom Slovenského Rudohoria
Veľkouhereckí
turisti pripravili 2-dňový prechod
Slovenského Rudohoria, z Muráňa do
dedinky Rimavské Brezovo, pár kilometrov od
Hnúšte. Takmer celá naša trasa viedla
Náučným chodníkom Márie Széchy. Celá cesta
Márie Széchy začína na Muránskom
hrade a končí na Fiľakovskom
hrade, meria 83
km.
V sobotu
13.
júla sa stretla skupina 12 skalných turistov
v Rimavskom Brezove.
Autobusom sme sa presunuli do Tisovca, kde
ujo šofér autobusu zakričal: „Páni
turisti, prestávka 5 minút na zmrzlinu!“
A tak sme sa vyrútili
z autobusu a hajde na čapáka. Keď
nás autobusár skontroloval: „Páni
turisti, sme všetci, môžeme odísť ?“, pohli
sme sa na konečnú – Muráň. Tu sme
vystúpili, ďalší čapák, napapali sa
legendárnych muránskych buchiet
a mohli sme vyraziť na túru.
Slniečko svietilo, tak sme rezko vykročili
cez obec Muránsku Lehotu, na lúku
nad obcou, pokochali sme sa pohľadom po
prekrásnom muránskom kraji a behli
do lesa, pod stromy, ktoré nás chránili pred
slnkom. Vystúpali sme 527 m, až
sme prišli ku peknej chate Nemcová. Riadne
sme si oddýchli, pretože to teplo
a neustále stúpanie do kopca bolo
vysiľujúce. Ešte nás čakalo 172 m
stúpania, cez Tri chotáre ku chate Tŕstie,
kde sme mali prespať. Neďaleko chaty
obec Tisovec postavila peknú, drevenú útulňu
pre turistov. My sme spali
v chate, ktorá patrí KST Tisovec. Chata
je na čistinke tesne po vrcholom Tŕstia.
Usadili sme sa pri ohnisku, vybalili zásoby
a do neskorého večera sme
oddychovali a rozprávali sa.
V noci sa nad chatou prehnala výdatná
búrka. Ráno sme sa najedli, počkali na
chatára, odovzdali chatu. Chatár Jaroslav
Brndiar nás zobral na vrch Tŕstie, kde stojí
obelisk. Tŕstie je od r. 1980 chránené
územie a patrí pod Národný park
Muránska Planina. Od chaty je vidieť
Klenovský Vepor, Ďumbier, Chopok.
Na
druhý deň
sme pokračovali cez Kvakov vŕšok do dedinky
Polom. V pomerne
v rozsiahlej dedine býva len 5 stálych
obyvateľov a zopár chatárov.
V dedine akoby zastal čas
v minulom storočí. Je nádherná,
autentická,
úžasná... Po oddychu sme pokračovali cez
družstevné lúky, okolo najedovaných
bielych kravičiek na sedlo Brezina. Odtiaľ
opäť po lúkach pod žeravým slnkom na
sedlo Prievady. Keďže sa nám nechcelo ísť
asfaltkou, privítali sme „skratku“ chôdzou
cez les. Zo začiatku celkom fajn, potom sme
zistili, že značenie je nové
a nekorešponduje
s mapami cz. A tak
sme išli
krkohájami, cestami značenými aj
neznačenými, cez malinčie, chodníkmi
s vysokou trávou až po nosné dierky...
Keď sme museli zostúpiť dolu
z kopčiska, všetci sme mlčky kráčali,
nemali sme už silu ani frflať.
Našťastie sme vyšli na lúku nad Rimavským
Brezovom. Už len cesta pri autá,
oproti rázovitá krčma, ale pivo čapovali ok.
Ešte sme sa zastavili
v Čertovej kolibe na neskorý obed
a hajde domov. Aj keď z nás po
2 dňoch boli skoro houmlesáci, výlet bol
skvelý. Ďakujeme Jurajovi, že opäť
nesklamal a zabezpečil 2 dni plné
zábavy a zážitkov.
My
- skvelá
partia dávame 1+ .
I.Ť.