Akcie OKST VU 2024

    Veľkouhereckí turisti pripravili 2-dňový prechod Slovenského Rudohoria, z Muráňa do dedinky Rimavské Brezovo, pár kilometrov od Hnúšte. Takmer celá naša trasa viedla Náučným chodníkom Márie Széchy. Celá cesta Márie Széchy začína na Muránskom hrade a končí na Fiľakovskom hrade, meria  83 km.

V sobotu 13. júla sa stretla skupina 12 skalných turistov v Rimavskom Brezove. Autobusom sme sa presunuli do Tisovca, kde ujo šofér autobusu zakričal: „Páni turisti, prestávka 5 minút na zmrzlinu!“ A tak sme sa vyrútili z autobusu a hajde na čapáka. Keď nás autobusár skontroloval: „Páni turisti, sme všetci, môžeme odísť ?“, pohli sme sa na konečnú – Muráň. Tu sme vystúpili, ďalší čapák, napapali sa  legendárnych muránskych buchiet a mohli sme vyraziť na túru. Slniečko svietilo, tak sme rezko vykročili cez obec Muránsku Lehotu, na lúku nad obcou, pokochali sme sa pohľadom po prekrásnom muránskom kraji a behli do lesa, pod stromy, ktoré nás chránili pred slnkom. Vystúpali sme 527 m, až sme prišli ku peknej chate Nemcová. Riadne sme si oddýchli, pretože to teplo a neustále stúpanie do kopca bolo vysiľujúce. Ešte nás čakalo 172 m stúpania, cez Tri chotáre ku chate Tŕstie, kde sme mali prespať. Neďaleko chaty obec Tisovec postavila peknú, drevenú útulňu pre turistov. My sme spali v chate, ktorá patrí KST Tisovec.  Chata je na čistinke tesne po vrcholom Tŕstia. Usadili sme sa pri ohnisku, vybalili zásoby a do neskorého večera sme oddychovali a rozprávali sa. V noci sa nad chatou prehnala výdatná búrka. Ráno sme sa najedli, počkali na chatára, odovzdali chatu. Chatár Jaroslav Brndiar nás zobral na vrch Tŕstie, kde stojí obelisk. Tŕstie je od r. 1980 chránené územie a patrí pod Národný park Muránska Planina. Od chaty je vidieť Klenovský Vepor, Ďumbier, Chopok.

Na druhý deň sme pokračovali cez Kvakov vŕšok do dedinky Polom. V pomerne v rozsiahlej dedine býva len 5 stálych obyvateľov a zopár chatárov. V dedine akoby zastal čas v minulom storočí. Je nádherná, autentická, úžasná... Po oddychu sme pokračovali cez družstevné lúky, okolo najedovaných bielych kravičiek na sedlo Brezina. Odtiaľ opäť po lúkach pod žeravým slnkom na sedlo Prievady. Keďže sa nám nechcelo ísť asfaltkou, privítali sme „skratku“ chôdzou cez les. Zo začiatku celkom fajn, potom sme zistili, že značenie je nové a nekorešponduje s mapami cz.  A tak sme išli krkohájami, cestami značenými aj neznačenými, cez malinčie, chodníkmi s vysokou trávou až po nosné dierky... Keď sme museli zostúpiť dolu z kopčiska, všetci sme mlčky kráčali, nemali sme už silu ani frflať. Našťastie sme vyšli na lúku nad Rimavským Brezovom. Už len cesta pri autá, oproti rázovitá krčma, ale pivo čapovali ok. Ešte sme sa zastavili v Čertovej kolibe na neskorý obed a hajde domov. Aj keď z nás po 2 dňoch boli skoro houmlesáci, výlet bol skvelý. Ďakujeme Jurajovi, že opäť nesklamal a zabezpečil 2 dni plné zábavy a zážitkov.  

My - skvelá partia dávame 1+ .

I.Ť.