Akcie OKST VU 2025

    Nás 25. októbra tohto roku zavial do podhoria Nízkych Tatier. Tí, ktorí chceli dosnívať svoj sen v teplo vykúrenom autobuse, zostali však prekvapení, nakoľko tento autobus bol mraziarenský. A tak kto mal viac ako 18 a chuť, rozprúdil si krv 52% tekutými reťazami. Benzínka na začiatku mesta Brezna bola naším východiskovým bodom a poskytla nám všetko teplé / kávu, bagetu, WC / a predseda termoskové teplé vínko. Takto posilnení sme kopec ,na ktorom stál náš prvý cieľ rozhľadňa na Horných lazoch, vyšliapali cca za 1 hoďku direttissimou. Rozhľadňa meria vraj 40 m a patrí k najvyšším u nás. Na jej hornú plošinu sme sa dostali po 192 schodoch. Zaujímavosťou je, že má dvoje schody. Jedny hore, druhé dolu. Výhľad môže byť naozaj perfektný, ale nám neprialo moc počasie. Ale mohli sme aspoň z vtáčej perspektívy sledovať výklad nášho ďalšieho, opäť asi hodinového postupu od Ivana a Dáši Kavorových, ktorí tu boli ako doma. Najprv dolu, potom hore, s občasným ohliadnutím po jesennej prírode. Čo nevidieť  a už stojíme pred Dedečkovou chatou. Vo vnútri nie je žiadny nával, a tak cesnačku a kapustnicu si môžeme v pohode vychutnať pri stole s dvomi náhodnými turistkami z Košíc. Nevedeli sa vyrovnať s tým, že môže existovať niečo ako my, čo sa túlajú po kopcoch v takom počte. Na ponuku, že ich zoberieme do nášho kolektívu, si zobrali čas na rozmyslenie. Škoda, že sme nemali so sebou prihlášky. Z chaty sme zvážnicou popod lyžiarske vleky, lúkou čerstvo pohnojenou, zišli do dediny Mýto pod Ďumbierom, kde sme peknú sobotnú prechádzku ukončili. V nevykúrenom autobuse nás cestou domov hrial pocit, že sme prešli a videli ďalšie zaujímavé miesta. Zhruba tridsiatka turistov doplnená omladinou zo ZŠ s pani učiteľkou ďakuje Dáši a Ivanovi, že nám na záver sezóny pripravili naozaj pohodovú turistiku.

Text: Š.A.