Akcie OKST VU 2025

    

V sobotu o 7.30 h sme vyrazili autobusom do mestečka Rajec v Žilinskom kraji, ktorý bol začiatkom nášho turistického putovania za prírodnými krásami Súľovských vrchov. Autobus sme zaplnili do posledného miesta aj vďaka posile malých turistov pod dohľadom ich paní učiteliek. Hlavnými organizátormi našej „sobotňajšej misie“ boli Dáška a Ivo Kavorovci a vedúcim celej skupiny predseda Jožko.  

            Po asi 1,5 hodine jazdy sme dorazili do Rajca a zastavili v blízkosti termálneho kúpaliska Veronika pri potoku Čierňanka. Tu sa nachádza druhá zastávka náučného chodníka „Okolím Rajeckého hradu“, ktorého okruh začína z Rajca na rozhľadňu Dubová - Rajecký hrad – Jasenové a späť do Rajca. Po spoločnej fotografii sme začali stúpať po zelenej turistickej značke k vrchu Dubová. Po hodine stúpania a prekonaní 300 m prevýšenia sme prišli k nášmu prvému cieľu – vrcholu Dubová (728 m), kde sa nachádza 6 m vysoká vyhliadková veža z oceľovej konštrukcie. Rozhľadňa stojí na mieste pôvodnej strážnej veže pri Rajeckom hrade a je súčasťou náučného chodníka. Keďže naše kroky sprevádzalo pekné slnečné počasie, z rozhľadne sme mohli obdivovať panoramatický výhľad na Rajeckú kotlinu, Rajec, Lúčanskú Malú Fatru, Súľovské a Strážovské vrchy.

            Po malej prestávke sme asi 40 minút pokračovali po zelenej značke k lokalite „Chaty pod Žibridom“. Je to pekne vybudované oddychové miesto v správe klubu turistov a urbáru Jasenové, ideálne pre rodinné pikniky, posedenie pre turistov a cyklistov. Z batohov sme vytiahli „lepeňáky“, koláčiky aj tekuté povzbudenie do očakávaného stúpania. Po doplnení energie sme sa vydali za naším druhým cieľom - vrchom Žibrid. Najskôr sme museli zvládnuť mokrú a rozrytú horskú cestu, následné výrazné prevýšenie a pre niektorých z nás náročnejšie stúpanie. Žibrid je so svojimi 867 m druhým najvyšším v Súľovských vrchoch, a aj keď nie je taký známy ako iné vrchy v pohorí, je ideálnym miestom pre turistov, ktorí netúžia po preplnených chodníkoch a davoch ľudí. Na jeho samotný vrchol sme si museli pomôcť reťazami navŕtanými do skalného brala. Na Žibride je umiestnený stožiar so slovenskou vlajkou, ktorú vidno už z diaľky pri stúpaní turistickým chodníkom, orientačná družica a kniha Klubu slovenských turistov. Odmenou pre nás boli výhľady na okolité vrchy Súľovských vrchov, Rajeckú a Súľovskú kotlinu, Súľovské skaly, Maníny a Lúčanskú Malú Fatru.

            Zo Žibridu sme pokračovali za hlavnou turistickou atrakciou „Strateným budzogáňom“, nazývaným aj „Zbyňovský budzogáň“, ktorý patrí medzi 7 najkrajších prírodných krás na Slovensku.  Mnohí ho označujú za jeden z najzaujímavejších prírodných útvarov v Súľovských vrchoch. 14 m vysoký skalný útvar vznikol vplyvom erózie vody a vetra a pripomína obrovský kyjak, zovretú päsť alebo aj hríb. Nachádza sa pod Žibridom, medzi obcami Zbyňov a Súľov-Hradná a ponúka pekné výhľady na Lietavský hrad. Podľa legendy na tomto mieste kedysi rástol „Hromodub“, najväčší strom na svete. Strom sa zapáčil jednému obrovi, ktorý si z neho začal vytesávať budzogáň. Pri tesaní však zo stromu vytekala miazga, ktorá obra prilepila k zemi. Nahnevaný obor zapichol budzogáň do zeme so želaním, aby skamenel. 

            Keď sme už všetci mali dostatok záberov s budzogáňom a dojedli sme domáce zásoby, nasmerovali sme naše kroky do Rajeckých Teplíc. Od Strateného budzogáňa vedie do Rajeckých Teplíc náučný chodník so 6 stanovišťami, ktorého trasa je dlhá asi  6,5 km a trvá 2 hodiny. Postupne sme prechádzali popri jednotlivých tabuliach náučného chodníka a čítali legendu o obrovi a prírodných zaujímavostiach okolia. Keďže sme zostupovali dolu, tabule sme čítali od poslednej k prvej, ktorá začína v kúpeľnom mestečku:  

1. Prvý panel (predstavenie náučného chodníka) a „Ako obra bolela hlava“

Podľa legendy žil kedysi dávno v týchto horách obor, ktorý trpel veľkými bolesťami hlavy. Jeho bolesť sa každý deň zvyšovala a obor sa snažil nájsť riešenie, ako si od bolesti uľaviť. Všetko čo skúsil, však bolo márne. Dozvedel sa o čarovnom strome, ktorý mal magické účinky a tak sa ho vybral hľadať.

2. „Ako obra bolela noha“ - keď obor hľadal riešenie pre svoju bolesť hlavy, po dlhom putovaní lesom ho začala silno bolieť aj noha. Každý krok mu spôsoboval ukrutnú bolesť, a tak sa rozhodol, že sa musí naučiť trpezlivosti a nájsť spôsob, ako zvládnuť obidve bolesti.

3.  „Ako sa zajac zobudil“ - v hlbokých lesoch, žil aj malý zajac, ktorý bol veľmi zvedavý a jedného dňa sa zobudil v momente, keď okolo jeho nory prechádzal ubolený obor. Keď ho videl, aký je nešťastný, rozhodol sa mu pomôcť.

4.  „Ako zajac obrovi pomohol“ – zajac bol múdry a obratný a začal pátrať po bylinkách, ktoré by obrovi pomohli. Po náročnom hľadaní našiel zázračnú rastlinu, urobil z nej liek a obor po niekoľkých dňoch pocítil úľavu od bolesti.

5.  „Ako obor uvidel strom Hromodub“ – obor zbavený bolesti pokračoval po ceste lesom, kde zbadal obrovský strom Hromodub, najväčší a najstarší strom v okolí. Strom bol obklopený tajomstvom a legendami a ak niekto pod ním pobudol, získal nesmiernu silu a múdrosť. Obor sa pod ním zastavil a rozprával mu príbeh o svojom  trápení.

6.  „Ako Janko spáč držal stráž“ a záver legendy – v hore žil aj mladý chlapec Janko, známy svojou statočnosťou a odvahou. Janko chránil tajomstvá a poklady lesa a nikdy nevzdal svoju stráž. Jedného dňa zbadal pod Hromodubom obra. Vedel, že obor nie je zlý, ale že ho trápi bolesť a hľadanie pokoja. Janko obrovi pomohol, aby sa vyrovnal s tým, čo ho trápi, a vrátil sa tak späť k svojmu pokojnému životu.

            Náučný chodník s jeho legendou o utrápenom obrovi nás doviedol až k penziónu Mlynárka v Rajeckých Tepliciach. Cestu do cieľa nám spríjemňoval šum riečky Rajčianky a tieň stromov alejou lesnej cestičky. Celé naše sobotné putovanie skončilo po približne 5 hodinách, počas ktorých sme prešli 14,5 km a prekonali 840 m stúpanie a 870 m klesanie.  

            V penzióne už na nás čakali predseda Jožko s Milanom, chladené čapované pivko a väčšina z nás neodolala gulášiku s knedľou. Po oddychu a obedovom posilnení sme sa vydali na cestu domov, netušiac, že v dedinke Klačno sa náš autobus rozhodne urobiť technickú prestávku. Situáciu vyriešil pán vodič, ktorý si na pomoc zavolal kolegu s novým autobusom a tak sme asi za pol hodinu prestúpili do nového autobusu a šťastne pokračovali na ceste domov.

            V mene našej turistickej skupiny ďakujeme Dáške a Ivovi Kavorovcom, ktorí pre nás pripravili a zabezpečili peknú a zaujímavú túru za legendou Strateného budzogáňa a zároveň na nás dávali celý deň pozor, aby sme sa všetci bezpečne a zdraví dostali do cieľa a aj domov.

            Milí Dáška a Ivo, tešíme sa na vaše nové tipy na objavovanie ďalších krásnych miest a vy, naši turisti, na vašu početnú účasť a príjemné spoločné potulky.

 

K.B.