Akcie OKST VU 2025

   

Na poslednú chvíľu sa prihlásili na túto akciu: nový člen a najstarší člen KSTVU. Toto bude opis dvojdňovky cez Štiavnické vrchy očami nového člena KSTVU. “A môžem písať o tom, ako veľa sa tu pilo?” Odpoveď bola, že radšej nie… Takže, Veľkouhereckí turisti “zbierali kvetinky” ešte predtým, než sa začala vôbec samotná túra. Mali niekoľko kvetov z domu. Nato, aká veková kategória prevláda v klube, musím povedať, že mali energiu a silu zbierať kvety všade kde sa dalo. 😊 Bez problémov sme sa rozdelili do áut a stretli v Banskej Štiavnici. Odtiaľ sme išli autobusom do Ilije. Tam nás odfotil pán autobusár a mohli sme spoločne začať túru. Zastavili sme sa, aby sme si dali malé občerstvenie (skvelý ríbezľový džem s vianočkou) a potom sme pozreli rodinné múzeum po ceste. Túra nám išla dobre a o chvíľu sme už boli na Hrade Sitno. Pofotili sme sa a išlo sa ďalej na najvyšší bod Sitna.

Ako nový člen, ktorý ešte s klubom turistov nebol, musím povedať, že atmosféra bola skvelá. Všetci boli priateľskí. Introverti, ktorí by sa chceli pridať, sa nemusia báť, že by boli grilovaní celou bandou, keďže budú noví. Práveže pomaly, prirodzene sme sa každý s každým zakecali a vtipkovali. Jednoznačne odporúčam každému.

Po ceste dolu zo Sitna sme išli špeciálnou žltou značkou, ktorá už nie je udržiavaná, tak sme si precvičili správne našľapovanie a dali zabrať kolenám dolu kopcom. Prišli sme na ubytovanie do chaty Lodiar, kde sme sa zložili do izbičiek a potom nás čakala bohatá večera ako pre kráľov – dve kuracie stehná s kilom ryže a kompótom! Pán vedúci dobre vybavil ubytovanie.

Samozrejme, po celom dni turistiky sa klub turistov rozhodol, že vo zvyšnom voľnom čase sa pôjde na prechádzku, lebo sme nekráčali už dosť haha. Išli sme na špacírku okolo Počúvadlianskeho jazera a potom sme zakončili na terase u Blaškovej, kde hrala živá Country muzika. Tam sme si užívali atmosféru a zatancovali si.

Na druhý deň raňajky švédske stoly, v tomto momente som už bola zaľúbená do pani kuchárky, že sa o nás tak pekne stará. Vyšli sme von a pokračovali v túre. Štiavnické vrchy boli nádherné, cítila som sa ako Frodo z pána prsteňov na púti za ďalšou “kvetinkou”. Hoci trasa tohto druhého dňa bola dlhšia, ubehla pocitovo rýchlejšie. Zakončili sme ju v Banskej Štiavnici, kde sme si prešli mesto a dali obed v penzióne na kopci. Tak sa skončila naša skvelá dvojdňovka a mohli sme sa začať tešiť na ďalšiu akciu od KSTVU.

Text: A.M.