Akcie OKST VU 2025

Koncom leta sme sa rozhodli opäť navštíviť obľúbené Viedenské Alpy. V sobotu skoro ráno sme spoločným autobusom vyrazili od obecného úradu Veľké Uherce smer Dolné Rakúsko.

     Po príchode na parkovisko v obci Muggendorf, ktorá leží asi 100 km od hraníc, sme sa najskôr posilnili a doplnili energiu po dlhej ceste a potom sme sa vybrali smerom k vstupnej bráne vedúcej k vodopádom Myrafälle. Nebolo vôbec ťažké ju nájsť, nakoľko hneď pri vstupe stojí väčší dom pri jazierku. Objekt neslúži iba na predaj lístkov, ale je to zároveň aj vodná elektráreň, ktorá vznikla pred 110 rokmi. Turistov bolo zrána pomenej a tak sme mali možnosť plynulo a bez obmedzení prejsť vodopády a naplno si vychutnávať nádherné prostredie. Červená turistická trasa tiesňavou nás viedla popri vodopádoch, cez 26 mostíkov a mnohých prechodových lávok a schodov. Na 11 tematických zastávkach s tabuľami sme sa mohli dozvedieť zaujímavé informácie o miestnej faune a flóre a ako sa tu kedysi z vody vyrábala elektrická energia, ale aj ako sa tu od roku 1783 využívala sila vody ako hnacia sila na spracovanie dreva alebo vyrábanie elektriny. Aj keď sme tento úsek trasy prešli celkom rýchlo, pre všetkých to bol výnimočný zážitok. Potok Myra, ktorý preteká tiesňavou, tu vytvára naozaj úchvatnú scenériu. V závere vodopádov na rázcestí, sme sa rozdelili a väčšina turistov pokračovala odbočkou po modrej značke výstupom na vrch Hausstein. Tu sme mali možnosť vychutnávať si krásne výhľady do blízkych dolín, a na hory. Spoza mrakov v diaľke sa nám dokonca podarilo na malý okamih zahliadnuť aj najvyšší vrch Dolného Rakúska Klosterwappen, ktorý sme navštívili v júni tohto roku. Všetci sme sa opäť stretli pri jazere Stauweiher, odkiaľ sme spoločne pokračovali po žltej značke, cestou Karnerwirt – Jagawirt, cez rázcestie pri reštaurácii Jagasitz, až dole lesnou cestou k vstupnej bráne do rokliny Steinwandklamm, najdivokejšej tiesňavy v oblasti Viedenských Álp. To sme však ešte netušili, čo všetko nás tam čaká. V úvode sme prešli pohodlným chodníkom a nasledujúc modrú značku sme sa vybrali ku skalným bralám. Potok, ktorý preteká tieňavou bol však takmer bez vody, z čoho sme boli trochu sklamaní. Aj tu sme prechádzali cez niekoľko schodov a mostíkov, až kým sme sa nedostali na miesto, kde sa z klasickej turistickej trasy odbáča k ferrate Rudolf  Decker Steig. Napriek strachu a neistote niektorých z nás, sme sa nakoniec všetci rozhodli pre adrenalínovejšiu ferratu. Menší rebrík sme museli prekonať hneď v úvode, ale po pár minútach nás čakalo väčšie prekvapenie a to niekoľko metrov dlhý kolmý železný rebrík končiaci v skalnej trhline. Ten sme sa už však neodvážili pokoriť všetci. Prechod roklinou po niekoľkých ďalších rebríkoch a schodoch sa skončil jaskyňou Turkenloch. Na vrchole rokliny sme si dopriali zaslúžený oddych a posilnení sme sa vybrali pokračujúc modrou trasou späť k jazeru Stauweiher. Po žltej značke sme sa popri potoku dostali k už známym vodopádom Myrafälle a zišli dole.

     Túru sme ukončili posedením v neďalekom pohostinstve. Pred odchodom niektorí dokonca ešte stihli aj krátku prechádzku po tejto peknej a tichej dedinke Muggendorf.

Text: D.G.