Akcie OKST VU 2026

   

    V dňoch 11. a 12. júla sa KST Veľké Uherce vybral zistiť do Tríbečských vrchov, čo je pravdy na tvrdení, že sa tam strácajú ľudia. Vo vlaku sa stretlo 16 zvedavcov, ktorí pricestovali do Nitry, kde sa k nám pripojila Renátka s Ľubošom a výlet sa mohol začať. MHD sme sa zaviezli pod Zobor, vytiahli sme paličky a začali stúpať na Pyramídu. Celkom záživný kopec, ktorý sklamal – žiadny bufet s pivom… Tak sme sa pofotili a pokračovali smerom na Žibricu. Slnko pálilo, fúkal vietor a my sme sa presúvali cez stepnatú krajinu nad Nitrou. Čakali nás výstupy do kopcov, zostupy – aj jeden dosť dlhý a prudký - , ale došli sme až do Žirian. Brčovi odišli kolená, tak sa z dediny vrátil domov. My ostatní sme prešli Žirany – tiež žiadna krčma, čiže žiadne pivo – takéto suchoty hneď od začiatku…. Ešte sme chvíľu išli po slnku a potom sme sa schovali do lesa a pokračovali na hostinec Remitáž. Kóónečne pivóóó, kóónečne kapustnica… Tu nás opustila Renátka s Ľubošom, keďže v nedeľu odchádzali na výlet s rodinou. My sme boli radi, že si ako správni kamoši našli čas a pobudli s nami na túre. Tak nás zostalo 15. Tak je to pravda, strácajú sa tu ľudia… Ešte bolo pred nami dlhých 15 km, ale našťastie už nás nečakali žiadne prevýšenia a zostupy, v podstate pohodové kráčanie lesom. Vedúci sa snažil skrátiť cestu cez cyklocesty, asfaltom, čo nám skrátilo cestu hádam aj o 4 km.  Pretože celá trasa mala trvať cez 10 hod. a nechceli sme prísť na chatu po tme. I keď ku koncu sme si tiež mysleli, že sme sa stratili. Našťastie nás zachránila vôňa franfurtskej polievky a o chvíľu sme aj videli strechu chaty Jedliny, kde sme mali nocovať. Na chate nás už čakal predseda, ktorý prišiel na bicykli a nielenže pripravil pre nás výbornú polievočku, ale nás aj privítal chlebíkom s oškvarkovou nátierkou. Mňam. Napapaní sme postavili stany, posadali sme si na lavičky a do noci debatovali. Chata ostala temer prázdna, pretože všetci spali v stanoch alebo pod širákom vonku. Noc bola teplá, bez rannej rosy. Ideál. Ráno sme mali luxus v kávičke. Jojo nám pripravil lečo, hneď sme mali plné brušká. No hovorím: LUXUS… Hneď ráno nás čakal výstup na Veľký Tríbeč. Potom sme pohodovým tempom pokračovali na Mišov vrch a Javorový vrch. Po ceste sme stretli aj 14 turistov z Hlohovca, ktorí robili okruh zo Zlatna. Pod Javorovým vrchom sme našli aj chatku z pionierskeho tábora - Javorinka, tak sme zaspomínali na detské časy. Prešli sme aj cez oboru pri Topoľčiankach a po 18-tich km sme boli na asfaltke. Ešte zo 2 km do Skýcova, prekliatie pokračuje – krčma zatvorená, počkať na autobus a smer Veľké Uherce. Ďakujeme vedúcemu výpravy Jurajovi za skvelé zorganizovanú výpravu, Jojovi za kráľovské papaníčko a aj všetkým účastníkom za disciplinovanosť. Od najmladších – 11 ročného Adama a 14 ročnú Táničku, ktorí to zvládli bravúrne, až po najstaršieho Kofa.

Dúfame, že takto aj nabudúce: Juraj a Iveta, Jojo, Marek, Vlastina, Lucia, Janka, Tonko, Renátka, Brčo, Denisa, Katka, Tánička, Zlatica, Adam, Kofo, Ondro, aj Renátka s Ľubošom

Text: I.Ť.