Akcie OKST VU 2026
30. apríla - 3. mája 2026 - Volovské vrchy
Volovské
vrchy sú pre mnohých neobjavenou časťou
nášho krásneho Slovenska. Keďže
niektorí členovia KST Veľké Uherce pred
časom mali možnosť túto časť (nášho
ďalekého východu) spoznať a páčilo
sa im, zaradili ju do kalendára
podujatí pre rok 2026. Ja osobne som
veľmi vďačná, že som takéto pekné
východné
turistické trasy mohla absolvovať práve
s partiou KST Veľké Uherce.
Rozhodla som sa vyjsť zo svojej
komfortnej zóny a absolvovať túto
cestu
s pre mňa neznámymi ľuďmi (Ľuďmi,
ktorí sú pre môjho ocina roky známymi
a kamarátmi. Teraz sa už ani
nečudujem, že prečo ich má tak rád).
Odchod bol plánovaný autobusom o 5
hodine rannej z pred Ocú V.
Uherce (Niektorí sme nastupovali už od
Partizánskeho. Ja zo zastávky
v Šimonovanoch, kde som mala
možnosť hneď stretnúť milých a srdečných
manželov patriacich do klubu). Naša
prvotná dlhá cesta smerovala do Kojšova
s plánovaným príchodom o cca
10 hod. Už počas cesty autobusom som
cítila pozitívnu a veselú
atmosféru, ktorú vytvárali títo dobrí
ľudia.
Počas jazdy sme mali možnosť obdivovať
naše majestátne veľhory, ktoré nás
vítali. Po vystúpení v Kojšove (v
rodisku režiséra Juraja Jakubiska) sme
sa vybrali na túru, ktorá obsahovala
tieto záchytné body – Turniská –
Folkmarská skala – Jaklovce (14,2
km/5,30 hod.). Kráčali sme rôzne
členitým
terénom, čo malo svoje čaro. Dych nám
však vyrazili mohutné skalné
útvary
a skalná brána, ktorou sme
prechádzali. Príroda sa nám ukazovala
v nádhernej rozkvitnutej podobe
a po výstupe na Folkmarskú skalu
(915
m. n. m.) nás potešili rozmanité
výhľady. Po zostupe sme navštívili
miestnu
reštauráciu, kde sme sa mali možnosť
občerstviť každý podľa svojej chuti. Ale
popravde tak kvalitne načapované
a dobre vychladené pivko som už
dávno
nezažila. Následne sme sa presunuli na
naše ubytovanie do hotelu DAM Košická
Belá. Ubytovanie bolo komfortné
a hlavne som nečakala, že budem mať
takú
skvelú spolubývajúcu. Všetci sme sa už
tešili na večeru, ktorá nás šokovala (v
dobrom) gigantizmom jednotlivých chodov
a výbornou chuťou. Bola som rada,
že som všetky nohavice mala na gumu. Tí
ktorí sa na to cítili absolvovali
večerný program v spoločenskej
miestnosti (ja som sa necítila
a prespala som v kuse 9 hod.).
Druhý deň po sýtych raňajkách sme
smerovali opäť do Kojšova, kde sme
začali našu túru so záchytnými bodmi –
Kojšovská hoľa – chata Erika – chata
Lajoška – Jahodná (22,5 km/8 hod.).
Prechádzali sme nádhernou krajinou. Na
začiatku sme stretli konský záprah, nad
dedinou pasúce sa kone, plynulo sme
vstúpili do lesa a začali poctivo
šlapať do kopca. Tunajšia príroda sa nám
ukázala v najrôznejších podobách.
Dokonca sme objavili aj fľaky snehu na
ktorom sa chlapi odhodlávali robiť
anjelov v snehu. Najviac ma
potešilo keď sme sa dostali na hrebene.
Kráčali sme v malých skupinkách
a zaujímavé bolo, že sme celou
cestou
nikoho (mimo našich) nestretli.
Kojšovská hoľa (1245,7 m. n. m.) mi
zobrala
dych a niesla so sebou odkaz Cesty
hrdinov SNP v podobe pamätníka.
Oddych pred našim ďalším putovaním sme
si dopriali na chate Erika, následne
zostupovali (a aj vystupovali) ku chate
Lajoške až do Jahodnej, kde nás čakala
partia našich turistov. 3. deň nás ráno
autobus zaviezol do Košických Hámrov,
keďže bola v pláne túra na Sivec
(781 m. n. m.). Táto trasa je veľmi
obľúbená a počas cesty sme stretli
podstatne viac ľudí, ako predošlé dva
dni. Vrch Sivec bol naozaj nádherný,
skalnatý a poskytol nám úžasné
výhľady na priehradu Ružín a Tatry.
Po túre sme sa presunuli do Košíc, kde
sme mali voľný program. Niektorí si
vybrali návštevu múzeí, iní obhliadku
námestia a ďalší príjemný relax na
zmrzline alebo vychladenom nápoji. Po
návrate na ubytovanie sme si dali
poslednú spoločnú večeru a večerný
program. Cestou domov bola naplánovaná
návšteva veľkolepého Spišského hradu.
Toto bol posledný bod tohto pekného
pobytu, ktorý zorganizovali šikovní
a dobrosrdeční ľudia z KST
Veľké Uherce. Počas celých štyroch dní
sme
mali priam rozprávkové slnečné počasie.
Domov som odchádzala príjemne uchodená
s dobrou náladou. Niesla som si so
sebou pocit obrovskej vďačnosti za
všetko to krásne, čo mi bolo dopriate
vidieť a za vzácne dobrých a
veselých ľudí, ktorých som mala možnosť
spoznať. Ďakujem veľmi pekne za
všetko.






