Akcie OKST VU 2018

13. 10. 2018 - Stanišovské jaskyne

Jaskyne (ne)blízkeho okolia

Je sobota ráno šesť hodín a mnohí z nás neveriacky krútia hlavou nad tým, že obetovali ranný spánok pred návštevou podzemie Stanišovských jaskýň.  Chmúrnu atmosféru v autobuse začali však rozptyľovať prvé slnečné lúče predierajúce sa hmlou a priam gíčové scenérie Liptovskej Mary s v pozadí sa objavujúcim hrebeňom Západných Tatier. Väčšine z nás nerobilo problém identifikovať po mene kopce po ktorých sme niekoľkokrát prechádzali. Autobus nás po odbočení z diaľnice doviezol Jánskou dolinou na našu radosť až pred pokladňu jaskýň. Radosť bola znásobená aj veľmi krátkou vzdialenosťou, ktorú sme museli prejsť k vstupu do jaskyne. Hneď na úvod nám p. Bohuš Kortman porozprával o Stanovi Šrolovi a Petrovi Hipnanovi, jaskyniaroch, ktorí mali pri objavovaní jaskýň v tejto doline značnú zásluhu. Na hlavy si dávame čelovky, prekračujeme dosť vysoký prah mrežových dvier a na cca hodinu sa z nás stávajú jaskyniari, ktorí v svetelných lúčoch objavujú to, čo verejnosti neprístupná Veľká Stanišovská jaskyňa ponúka. Z dvoch podlaží sme prešli len to spodné (asi 800 m), kde nie je treba sa plaziť, alebo štverať po rebríkoch. Celá jaskyňa má zhruba 3 km chodieb. Len kúsok nad ňou je vchod do Malej Stanišovskej jaskyne. Pred vchodom nás čaká mladá sprievodkyňa. Táto jaskyňa má cca 300m a ako jediná na Liptove je otvorená po celý rok každý deň. Nenechali sme si ujsť ani pozretie vyvieračky Hlbokô   1,5 km vzdialenej od jaskýň. Nadchli nás aj miniatúry historických budov zo Slovenska (Bojnický zámok). No a nechýbalo ani záverečné posedenie pri občerstvení a pesničkách v podaní Bohuša v areáli penziónu Štart. Tešíme sa na nové objavy v budúcom roku.
Vďaka Bohuš a Jojo

Text, foto: ŠA