Akcie OKST VU 2021

10.-12. septembra 2021: Telgárt

V Telgárte, na juhu Slovenského raja a v Muránskej planine

 

V piatok 10. septembra sa veľkouhereckí turisti vydali na trojdňový pobyt za krásami Horehronia, Slovenského raja a Muránskej planiny. Naša „turistická jedenástka“ vyrazila na cestu autami ráno o 6.45 h. Po príchode do Telgártu sme zaparkovali vo dvore rodinného penziónu „Apartments Club Telgárt“, v ktorom sme mali zabezpečené ubytovanie v moderných apartmánoch. 

V rámci nášho programu sme si prvý deň naplánovali trasu: Dedinky – Stratenská Píla – Stratená - Stratenský kaňon - Dobšinská ľadová jaskyňa – Telgárt. Keďže sme sa potrebovali presunúť z Telgártu do Dediniek a možnosti verejnej dopravy boli trochu obmedzené, využili sme autobusové spojenie z Telgártu do Vernára a odtiaľ do Dediniek.
Pri prestupovaní vo Vernári sme stihli pozrieť partizánsky bunker nad Vernárom a mohli sme obdivovať pekne udržiavané domy a kvetmi vyzdobené dvory miestnych obyvateľov. Autobus z Vernára nás vyložil blízko Dediniek, na kopci nad priehradou „Palcmanská Maša“. Priehrada je najväčšou v Slovenskom raji, nachádza sa na rieke Hnilec a pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Je súčasťou prečerpávacej vodnej elektrárne Dobšiná a slúži na vyrovnávania hladiny Hnilca. V súčasnosti sa intenzívne využíva na rybolov a na rekreáciu. Aj keď sa môže v priehrade kúpať, Maša je najchladnejšou vodnou nádržou na Slovensku. Turisti sa však môžu na priehrade člnkovať a robiť iné vodné športy, v jej okolí sa nachádza veľa ubytovacích a športových zariadení.

Z autobusovej zastávky nad Mašou sme pohodovým tempom prešli okolo priehrady až do Dediniek a rozhodli sa pre malé občerstvenie na terase nad priehradou. Príjemné slnečné počasie a malé penzióny s bohato zakvitnutými balkónmi nám svojou atmosférou pripomínali známe rakúske jazerá. Z Dediniek sme vyrazili po červenej značke Náučným chodníkom Slovenský raj – juh k Stratenskej Píle a odtiaľ k dedinke Stratená. Celou trasou náučným chodníkom nás sprevádzala rieka Hnilec, železničná trať a krásne skalné útesy nad riekou. Neďaleko obce Stratená vytvorila rieka Hnilec romantický Stratenský kaňon. Je prístupný po asfaltovej cestičke pre peších aj pre cyklistov. Kaňon je jedinečným miestom s tiesňavami, riečnymi meandrami, skalnými stenami, jaskyňami a vodopádmi. Prechod cez kaňon je doplnený informačnými tabuľami. 

Záver turistického chodníka zo Stratenského kaňona k Dobšinskej ľadovej jaskyni po červenej značke viedol prudkým lesným stúpaním až k jaskyni. Na vlakovej stanici pri jaskyni sme nastúpili do vlaku a výlet zakončili jazdou cez známu Telgártsku slučku.
Pri vystupovaní na zastávke za tunelom v Telgárte sme zažili milé prekvapenie, keď do nášho vlaku nastupovali s bicyklami traja naši členovia, ktorí sa vracali po jednodňovej cyklotúre domov. Podvečer sa k našej „telgártskej jedenástke“ pridal aj predseda Jožko s rodinou a z baníckeho zrazu v Banskej Štiavnici prišla Vlastička. Naša skupina sa rozrástla na pätnásť.

Druhý deň turistického pobytu na nás čakal výlet parnou zubačkou z Tisovca na Salaš Zbojská a odtiaľ prechod Čertovou dolinou a Náučným chodníkom Jakuba Surovca. Z Telgártu sme vyrazili ráno o 7.45 h smer železničná stanica Tisovec. Po ceste sme sa zastavili v Muráni, aby sme si pochutili na vychýrených muránskych buchtách, ktorým neodolá žiadny turista. Na stanici v Tisovci už na nás čakal odfukujúci parný rušeň a vozne zubačky, ktoré sa postupne preplnili rodinami s deťmi. Po hodinovej jazde zubačkou sme dorazili do sedla Zbojská. Zo sedla sme stúpali k drevenej rozhľadni (zvoničke) na kopci. V jej vnútri vedie strmé schodisko a na medziposchodiach sú exponáty vypchatých zvierat z okolitých lesov. 

Z rozhľadne sme zamierili priamo k Čertovej doline, ktorá je súčasťou Národného parku Muránska planina. Cez dolinu preteká Čertov potok a vedie ňou Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca, ktorý cez tiesňavy utekal pred drábmi. Čertova dolina je výnimočným miestom so zaujímavým krasovým reliéfom, mohutnými skalnými bralami a vodopádmi, ktoré pripomínajú rokliny Slovenského raja. Turistický chodník vedie priamo korytom potoka. Počas cesty sme museli preliezať veľa popadaného mŕtveho dreva a preskakovať vodu. Pre nás, ale aj ostatných turistov bola v tiesňave veľmi atraktívna nová ferata s rebríkmi, lávkami a reťazami. S úžasom sme hľadeli aj na takmer 30 metrov vysoký železničný viadukt ozubnicovej železnice „Čertov most“, ktorý sa nachádza nad tiesňavou. 

Napriek tomu, že oficiálne mapy udávajú prechod cez Čertovu dolinu tri hodiny, my sme ju zvládli za dve a tak sme voľný čas do odchodu zubačky využili na obed na Salaši Zbojská. Kto z nás by odolal vychýreným bryndzovým haluškám podľa starej receptúry, čerstvo upečenému kolenu alebo iným salašníckym dobrotám.  Po chutnom obede a sladkej bodke v podobe obrovských zmrzlinových pohárov sme sa zubačkou vrátili zo Zbojskej do Tisovca.

Na spiatočnej ceste z Tisovca do Telgártu sme sa za Muráňom zastavili
pri minerálnom prameni Šťavica, kde sme sa osviežili vodou z prameňa a naplnili prázdne fľaše. Okolie prameňa je pekne zrekonštruované a stalo sa príjemným miestom pre rodinné posedenia a kultúrne podujatia.

Našou poslednou zastávkou za Muráňom smerom na Prednú horu bola Syslia lúka, ktorá sa nachádza v lokalite Biele vody v Národnom parku Muránska planina. Vzhľadom na to, že tu nie je oficiálne parkovisko, autá sme museli ako ostatní odstaviť na krajnici hlavnej cesty. Mali sme šťastie, že sme na Sysliu lúku išli až podvečer a tak sme autá zaparkovali blízko vstupu k Syslej lúke. Po cestičke sme kráčali pol hodinu. Počas dňa a v hlavnej sezóne však môže byť problém s parkovaním a za syslíkmi bude potrebné kráčať aj hodinu. Sysle sú
na návštevníkov zvyknuté a možno ich pozorovať z bezprostrednej blízkosti. Aj my sme si pripravili jabĺčka a mrkvu a ticho čakali niekoľko minút, kým sa syslíky s nami skamarátili a prišli si až k nám zobrať pripravené pochúťky. Zároveň sme sa zamýšľali nad tým, koľko potravy dostanú sysle denne od stoviek turistov, ktorí tak ako my túžia po ich fotografii do svojich mobilov.   

Posledný, tretí deň sa naša telgártska skupina rozdelila. Jedni sa vybrali vyskúšať dreziny na trati Hronec – Čierny Balog, ďalší navštívili Šumiac a na ceste domov sa zastavili v Harmaneckej jaskyni a dvaja odvážlivci vyšli na Kráľovu hoľu.

Horehronské cyklodreziny jazdia na úzkokoľajovej trati z obce Hronec po Šánske v Čiernom Balogu, kde premávala známa parná Čiernohronská železnička. Na drezinách je možné jazdiť po 2-3 alebo ak ste väčšia skupina, spoja vám niekoľko drezín a viac ako hodinová jazda je nielen zážitkom, ale aj zábavou. Trať vedie lesom a krasovým územím pri meandroch Hrončianskej doliny.  Na konečnej zastávke v areáli Čiernohronskej železnice je možné navštíviť Múzeum Čiernohronskej železnice alebo ísť turistickým vláčikom Čiernohronskej železnice na trase Čierny Balog – Vydrovská dolina - Lesnícky skanzen. 

Zopár z nás si po ceste domov zvolilo návštevu Šumiaca. Napriek nedeľnému ránu bolo v obci rušno, námestie bolo plné nielen domácich, ktorí sa chystali na rannú bohoslužbu, ale najmä turistov a elektrobicyklov. Zo Šumiaca vedie hlavná turistická značka na Kráľovu hoľu, a tiež cyklotrasa. Tí, ktorí by si to chceli vyskúšať, si môžu priamo na námestí zapožičať elektrobicykle, ktoré tu ponúka niekoľko firiem. Je však dobré urobiť rezerváciu vopred, keďže počas sezóny a najmä pekného počasia je o bicykle veľký záujem.

V Šumiaci sme si pozreli Múzeum zvoncov a spiežovcov, ktoré je súkromnou zbierkou folkloristu a hudobníka Mikuláša Gigaca. Návštevník tu môže vidieť zbierku viac ako 2000 zvoncov rôznych tvarov, veľkostí a zvukov, ale aj zvonkohry a ľudové nástroje používané pri pasení zvierat nielen na Slovensku aj v zahraničí. V múzeu sú tiež nádherné slovenské kroje a majiteľ a zakladateľ múzea nám zahral na fujaru a na ďalšie ľudové nástroje.

Okrem múzea sme pešo vybehli aj na vyhliadku nad Šumiac. Po návrate späť sme na námestí obdivovali šumiacke žienky v krásne zdobených krojoch, ktoré pri poháriku vínka spievali piesne z Horehronia a zároveň si spolu pripíjali na zdravie všetkým meninovým oslávenkyniam Máriám. 

Zo Šumiaca už naše autá smerovali do Harmanca a Harmaneckej jaskyne.  Zaparkovali sme na parkovisku pri hlavnej ceste Harmanec - Turčianske Teplice. K vchodu do jaskyne sme išli po serpentínovom chodníku s prevýšením asi 300 m, čo nám pri pomalšom tempe trvalo takmer hodinu. Pri náučnom chodníku boli rozmiestnené informačné tabule. Keďže je jaskyňa tvorená z čistého vápenca, častokrát ju prezývajú aj Biela jaskyňa. Počas prehliadky, ktorá trvala hodinu, sme mohli vidieť mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a jazierka. Jaskyňa je jednou z najvýznamnejších lokalít výskytu netopierov na Slovensku, žije v nej až 11 druhov netopierov. Návštevou jaskyne bol náš trojdenný turistický výlet takmer ukončený, zostalo nám už iba šťastne docestovať domov. Aj keď boli medzi nami aj takí dvaja, ktorých dovolenka sa ešte len začala a zostali obdivovať krásy Horehronia a ďalších regiónov Slovenska celý ďalší týždeň.

Horehronie a okolie Telgártu ponúka veľa krásnych miest a možností na turistiku, bicyklovanie a zaujímavé atrakcie pre rodinné výlety. My sme mali možnosť prejsť za tri dni aspoň zopár príťažlivých oblastí, uvoľnili sme si myšlienky od každodenných starostí  a načerpali pozitívnu energiu do blížiacich sa chladných jesenných dní. A keďže Horehronie je susedom Slovenského raja a Muránskej planiny,  možno sa sem veľkohoureckí turisti opäť vrátia v rámci plánovaných jednodňových aktivít v ďalšej sezóne.

 

Text: Katarína Benková